Naša stredoškolská práca sa zaoberá konštrukčným návrhom a výrobou driftovacej trojkolky pre rekreačné účely.
Už od nepamäti patria automobilové športy k jedným z najnáročnejších športov aké tento svet pozná. K takýmto športom, a zvlášť k automobilom, máme veľmi blízko už od narodenia. Keďže obom nám svet driftovania veľmi učaril, lenže finančná náročnosť tohto športu nám nedovoľovala sa tomuto športu venovať, začali sme premýšľať. Rozmýšľali sme ako driftovať v rámci našich finančných možností. Potom ako sme videli na internete videá Drift Trike sme si vraveli, že také niečo chceme aj my.
Od nepamäti sa ľudia pokúšali uľahčovať náročné práce. Či už využívaním ťažných zvierat na prepravu ťažkých materiálov po úplnú automatizáciu priemyslu. A práve automatizácií sa venujeme v tejto práci. Vybrali sme si túto tému aby sme poukázali na využívanie pneumatiky v priemysle. Zároveň je to aj niečo čím by sme sa chceli v budúcnosti zaujímať.
Cieľom tejto práce je poukázať na pneumatické systémy, ich históriu, využitie v priemysle, výhody a nevýhody oproti iným systémom, a nakoniec ako praktickú časť našej práce vytvoriť funkčný model model pneumatického systému ktorý sa dá ovládať cez dotykovú plochu.
Chcel by som vám predstaviť môj projekt týkajúci sa vojenského Land Roveru Lightweight. Všetko sa začalo, keď otec kúpil toto jedinečné vozidlo od britského parašutistu na dôchodku, ktorý si ho odkúpil priamo od britskej armády. Pravdu povediac, nepáčil sa mi. Dlho som otcovi vyčítal kúpu tohto auta. Vždy padla otázka: „Prečo si kúpil tento hnusný hranatý kus šrotu?!“ Vždy som chcel civilný Land Rover Series, bolo mi jedno či prvej, druhej, alebo tretej generácie. Približne po roku som sa s tým zmieril a niečo málo som si o tomto aute naštudoval. Pohltilo ma to, podarilo sa nám vypátrať v ktorých jednotkách slúžil. Dokonca som si vyskladal dobovú vojenskú uniformu. No stále to pre mňa nebolo auto číslo jeden, až do teraz. Pri jeho renovácii ma naozaj chytilo za srdce. Videl som všetky tie diery v jeho karosérii, všetky preliačeniny, zdeformované panely karosérie. Uvedomil som si, že máme v rodine auto s charakterom. Ach, škoda, že nemôže rozprávať. Toľko na úvod. Poďme sa pozrieť ako taká renovácia prebieha.
Ak chceme pracovať na zariadeniach ako sú CNC sústruhy, CNC frézovačky, vŕtačky, lasery, plazmové rezačky a mnohé ďalšie musíme mať polotovary, ktoré budeme opracovávať. Polotovary môžu byť plechy, rúrky, guľatiny a podobne. Aby sme ich však mohli premiestniť z palety na vhodný typ obrábacieho zariadenia, musíme použiť nejakú závesnú techniku. Pod závesnou technikou rozumieme prvky, ktorých úlohou je uchopiť dostatočne silno polotovar a premiestniť ho z palety na obrábacie centrum. Medzi tieto komponenty patria permanentné magnety, reťaze, traverzy, zvierky, prísavky, háky a iné. Technické parametre, ktoré musia spĺňať vyššie spomínané komponenty sú definované normami a vyhláškou. Bezpečnosť pri manipulácii je na prvom mieste a od toho sa odvíjajú aj kontroly závesnej techniky a perióda kontrol. A tu sa už pomaly dostávame ku problému, ktorý nastáva keď treba tieto prvky testovať. Norma nám síce udáva ako často by sa mali tieto komponenty testovať, ale ďalej už nedefinuje čím. Špecialisti, ktorí prevádzajú tieto skúšky často improvizujú a pomáhajú si dostupnými pomôckami ako sú rôzne bremená (plechy, závažia), niektorí používajú aj certifikované závažia na to, aby zabezpečili čo najpresnejšie meranie. Vo väčšine prípadov sa jedná o porovnávacie metódy merania mechanického charakteru bez elektronických záznamov. Preto by bolo potrebné navrhnúť zariadenie, ktoré by nám to umožňovalo. Na to, aby sme mohli pristúpiť k takému návrhu si musíme spísať čo všetko potrebujeme merať a aké meracie parametre musíme dosiahnuť. Dôležitý je tvar komponentov pretože od toho sa bude odvíjať konštrukcia budúceho meracieho zariadenia.
Naša práca sa zaoberá stavbou 3D tlačiarne s vlastným dizajnom a veľkosťou pracovného priestoru pre tlač.
V dnešnej dobe sa vývoj 3D technológii ženie veľkou rýchlosťou vpred, ale stále mnoho ľudí nepozná čo znamená pojem 3D tlač, alebo čo je 3D tlačiareň. Touto prácou chceme prispieť a pomôcť k šíreniu tejto technológii.
Mnohé komerčné 3D tlačiarne sa pohybujú na cene od 300€ až do 1500€. Keďže sme študenti a naša momentálna situácia nám nedovoľovala zakúpiť si 3D tlačiareň, napadlo nám aby sme si tlačiareň vyrobili sami. Snažili sme sa postaviť tlačiareň za čo najnižšie náklady.
Na internete sme našli tlačiarne s rôznou konštrukciou a princípom činnosti. Najjednoduchší princíp pre nás je FDM – čiže modelovanie pomocou roztaveného plastu.
V práci máme opísaný podrobný postup prác a zoznam použitých dielov a komponentov.
Problematika ľudí odkázaných na invalidný vozík je stále aktuálna. Na našej SOŠ študujú aj telesne postihnutí žiaci. Momentálne sú to dvaja spolužiaci zo susedných tried. Obidvaja s postihnutím dolných končatín, odkázaný na invalidný vozík. Niekedy je pre nich ťažké dostať sa na miesta, kam sa bežne dostávame my. To nás viedlo k tomu, aby sme vytvorili pomôcku pre ľudí s daným hendikepom. Boli sme rozhodnutí pomôcť vozičkárom pri pohybe vo vonkajšom prostredí. Tam, kde končia pekné vydláždené chodníky, začína drsná realita.
Začali sme pomocou internetu skúmať ponuku exteriérových invalidných vozíkov u nás doma a v zahraničí. Zistili sme, že táto téma je veľmi aktuálna a živá. Postrehli sme, že sú to rôzne pojazdné kreslá, skútre, buginy, štvorkolky. U všetkých týchto typoch vozíčkar presadá zo svojho vozíka na iný stroj. Jeho vozík ostáva mimo. Je to veľká nevýhoda. To nastoľuje problém, ako túto nevýhodu vyriešiť. Naše konštrukčné riešenie túto možnosť ponúka. Účelom bolo, aby už nemusel vozičkár presadať na sedačku iného zariadenia. Presúva sa na neprístupné miesta aj so svojím vozíkom.
Študujem na Technickej akadémii odbor strojárstvo so zameraním stavba automobilov. Rozhodol som sa využiť svoje teoretické vedomosti a praktické zručnosti riešením práce, ktorá úzko súvisí nielen s tým čo študujem, ale aj s mojou záľubou pre dopravu ako takú. Uvedený dôvod ma inšpiroval k realizácii rekonštrukcie mopedu JAWA BABETA 210. Tento motocykel patrí svojim vekom už do kategórie veteránov. Hoci ešte stále sa zúčastňujú cestnej premávky. Vďaka ich majiteľom, ktorí sa v mnohých prípadoch svojou obetavosťou ochotne venujú svojim „miláčikom“ na úkor svojho voľného času. Tento moped sa stáva čím viac žiadanejší pre jeho zberateľskú hodnotu najmä v prípade, keď sa zachovala k motocyklu aj originálna dokumentácia. Mal som šťastie, že môj starý otec vlastní takýto motocykel, ktorý však dlhodobo pre svoj technický stav nevyužíval. Jednotlivé časti karosérie motocykla boli skorodované a elektrická časť bola nefunkčná (obr. 1.)
Popri štúdiu na strednej škole, odbor mechatronika, som sa začal viac zaujímať o CNC stroje. Fascinovala ma využiteľnosť týchto strojov, ich vysoká presnosť a rýchlosť, s akou dokážu pracovať. Po prečítaní mnohých odborných článkov a postupov na ich výrobu, som sa odhodlal ku stavbe vlastnej CNC Gravírky.
Na internete sa nachádza veľké množstvo užitočných materiálov, z ktorých som čerpal pri stavbe svojho stroja. Okrem študijných materiálov som využil aj poznatky nadobudnuté na mojej odbornej praxi vo firme so sídlom v Dolnom Kubín a tiež vedomosti z odborných predmetov nadobudnuté počas štúdia na SŠ Tvrdošín.
